nedavno som zacala chodit na vysku. No co vam budem hovorit ..este nikdy mi 2 roky neubehli tak neuveritelne rychlo:)..
cele sa to zacalo v jeden sychravy den..ked prsalo, mrholilo...mi napadlo.."co keby som sla na architekturu?" od vtedy uz veeela vody premrholilo a ja som tu:) stastna ako blcha v levej hrive..ale taktiez neuveritelne namahana a trpiaca akutnym nedostatkom spanku:)..ak toto cita nejaky student architektury..urcite vie..o com pisem:)...nuz na zaciatku som mala pocit, akoby mi niekto neustale hadzal neviditelne polena pod nohy..a mozno aj hadzal:)neviem:)..a snazila som sa silou mocou udrzat rovnovahu..no...parkrat som padla na rypacik..ale to sa strati v tej rychlosti:) vsetci v mojom okoli si mysleli, ze toto neni pre mna to prave orechove..len ja som si myslele, ze nic ine robit nemozem..:) a tak som teraz tu..a snazim sa zo vsetky sil (ak to prave v tej chvili neflakam:))...aby zo mna raz vyrastla velka pani architektka.
a myslienka tohto clanku?...chodte za svojimi snami aj ked mate narazeny nufak a balasujete na nejakom tom polene:),...myslim, ze to za to stoji
Komentáre